Sunday, September 7, 2014

‘GUNAAJI’: GUNN ANI OGUNN



Gunaaji hem Konkani cholchitr kaim satolle zale Gõychea sinema halls-amni dakhoitat. Hanvem hem cholchitr polleun ghetlem ani mhojea koplak mirio poddleo. Kiteak tem hanv hea lekhant uzvadd ghalunk sodtam.

Sahitya Akademicho puroskar favo zalolo borovpi, Pundalik Naikachea eka novolikecher hem cholchitr adarun asa. Pustok rupant prokaxit zaunche poilim, hi novolika 1998 vorsa Konkani Bhasha Mondollachea vorsuki Konknni hea masikacher ani Raxttrmot hea disalleacher bhagamni (serialized) uzvaddak ailoli. Tor ami oxem mhonnonk zata ki cholchitr zaunche polim he novolikentli kanni  boreach vachpeam meren pavloli asa. Khub pavtti filmachi kanni pustokant asa toxi nasta dekhun hanvem hem pustokui vachun kaddlem.

Gunaaji hi eka raknneachi kanni, zo Gõychea eka ganvgirea vattharant ravta ani zaka sogleant boro rakhnno mhonn raxttriya inam favo zata. Gõyant savn Novi Dil’li to koso provas korta ani uprant puroskar gheta tem hea filmant dakhoilam. Gõykarank manovta tosle dixttave hea filmant asat. Pustokant ani filmant zaite hansovpi ani mon dhados korpi khinn asat, ani choddant chodd kodden pustokant asa tich kanni filmantui dakhoilea.

Punn jea suvantancher pustokantli kanni filmant veglli dakhoilea tachi mat ami nond gheunkuch zai. Chodd korun je don prosong asat tacher ami nodor marunk zai. Pustokache/filmache survatek Gunnaji aplea jivitantlo ek khinn sangta, koxe bhaxen tannem ek pavtt eke gayek marunk vhortoleank addailolem tem, kiteak gayek marop mhollear vaitt dekhun, ani kanniechea xevottak aplo puroskar svikarlea uprant Gunnaji bhaxonn ditanam hoch ‘point’ porot sobhemazar manddta. Cholchitrantlea hea donui prosongant jem Kristanvanchem patr (character) dakhoilam tachem vornonn pustokant khoinch kelolem mellona.

Punn, hea filmant  oxem dakhoilam zache vorvim amcheamni somzunk zata ki hea donuim prosongantlim patram Kristanv mhonn. Poilea prosongant Konknnichi ji boli vapurlea  ani  dusrea prosongant Gunnaji-n aplea bhaxonnant voir ul’lekh kelolo ‘point’ kelea uprant, rokdoch kemera machier boslolea eka “Shri. Melvin Pereira”-acher focus zata. Tedna tache  hav-bhav matxe nervoz zalolea ani lojek poddlolea bhaxen distat.

Hea pustokacho borovpi, Naik,  filmachi ‘screenplay’ toyar korpant aslolean  ami   ho prosn vicharunk zai: Goroz nastanam kiteak ani koslea karonnank lagun  Kristanv patram filmant dakhoileant?  Pustokant ekuch zagear borovpi Kristanv monxeacho ul’lekh korta ani to mhollear jednam Gunnaji ‘airport security’-cher pavta. Punn ho prosong kannientlea mukhel kolpone kodden matui sombondhit nam.

Tor Gunaaji-n mhojea koplak mirio kiteak ghatleo? Hachem karonn mhollear  gayek marop (mhonnche gayechem mas khavop) ani Kristanvam modem aslolo sombondh, zo hea filmant dakhoila. Gõyant Kristanv ani Musolman lok gayechem mas khatat, ani halinchea kallar  gayechem mas  khavpacher zo bhovxik virodh zata tachi amkam zanniv asa. Tor oslea vatavoronant  koxe toren ami hi novolika somzun gheunchi, ji 1998 vorsa uzvaddailoli ani 2014 vorsa filmachea rupant porot loka mukhar ailoli? Amcheamni oxem mhonnonk yeta ki gayechem mas khavop ani Hindu bhavna dukhovop hachem rajkaronn Gõyant vo Bharotant novem nhoi. Gõyant ‘right wing’ xoktimni gayechem mas khavpacher, Evropi sonvskruticher, Purtugez vosnnukponn ani Kristanvanchea jevnna-nhesnnacher, ani her dusrea sonvskutik chali-ritincher virodh korche adim  pasun ho ‘process’ chalu aslolo.

‘Anti-minority’ rajkaronnant Naik fuddakar gheta oxem ami mhunnonk sodinant. Punn Naikan je toren Bharoti raxttr-jinnentle kaim vichar – zoxe porim olp-sonkhechea lokanchem mot kana-monar sarkem ghevop na – kolltta vo na-kollttam mandun ghetlolea karonnank lagun amcheamni tachea Gunaaji-k prosn korunk yeta. Hem film amkam inosent disot (ani kaim zageamni tem inosent-ui asa) punn je toren ukteponnim ani lipovn kaim khinn hea filmant asat te Kristanv vo olp-sonkhechea monxeak ugddas korun ditat ki tanchi sonvskruti ani tancheo rit-roviseo sodanch ‘majoritarian’ (bhov-sonkhyea) sonvskruti poros veglleo asat mhunnon ani tannim sodankal ‘majoritarian’ sonvskrutiche xeka khal ravpak zai mhunnon. Naikan hi bhirankull stithi nirmunk nam zait punn tannem tika urba dilea hantunt dubhav nam.

Tor Gunaaji kitlem borem cholchitr zaun asa? Hacher mhaka bhasabhas korunk naka. Punn mhaka oxem sangunk zai ki hi novolika ani hem film sadheo ghoddnuko nhoi. Kaim gozali distat titleo sadheo nastat ani tantuntlim gupit karannam amche modem aslolea boreantlea boreank pasun tim kaim pavtti disti poddonant. Jeo sonvskrutiyo ani rit-roviseo Hindu nhoi teo poisavpachi pod’dot   (trend) Bharotant atanch suru zaunk na. Taka xembhor odhik vorsancho itihas asa. Zor tor amkam hea itihasacho ugddas na zalear olp-sonkhechea lokank ami  rajki ani her molla voilean poisavunk zababdar thartole.

(Ho lekh Amcho Avaz-acher uzvaddak aila, tarik: 6 Setembr, 2014)

No comments:

Post a Comment